Zváračka - druhá najlepšia zbraň domáceho majstra

03.03.2015 1

Ak nemáš zváračku, si len začiatočník. Až ona tvorí hranicu medzi šikovným chlapom a skutočným majstrom. Zváračka otvára dvere do novej dimenzie.

Zdroj: pixabay / tpsdave

Jozef Šebest

Jozef Šebest

rola: Profi Gazda | počet sledovaní: 5 | registrácia 26.11.2014

Možno ťa to prekvapí, ale bol to John Rambo, kto kedysi povedal, že najlepšia zbraň je ľudská myseľ. Prekvapujúce? Aj ja by som skôr čakal, že to povie Jason Bourne, ale už je to raz tak. Odpoveď na otázku, aká je najlepšia zbraň domáceho majstra je teda jasná. A ktorá je druhá najlepšia zbraň? Bez pochybností zváračka.

S jej pomocou dokážeš zo skrutky, rúrky a jokla vyrobiť sťahovák na bubnové brzdy v priebehu pol hodiny. Zvaríš bráničku aj „kovaný“ plot, opravíš prehrdzavenú dieru na aute. Flexka a zváračka sú kombinácia, ktorá zmení tvoj svet, vnímanie možného a nemožného.

Ako si vybrať tú správnu?  Faktorov je viacero. V prvom rade je to spôsob budúceho použitia. Predpokladám, že neplánuješ v rámci voľného času zvárať  mostné konštrukcie na stavbe D1. Ak áno, zváračku už aj tak máš a nepotrebuješ sa radiť, čo vlastne kúpiť. Takže chceš sem-tam niečo zvariť okolo domu? Potrebuješ niečo jednoduché, robustné, pokiaľ možno s univerzálne zameniteľnými dielmi a nízkymi nákladmi na nákup a servis. A určené na zváranie ocele.

Vynechajme teraz všetky starodávne spôsoby spájania kovu, čiže kováčske zváranie, vynecháme dokonca aj autogén. Predsa len, zvládnuť kyslíkovo-acetylénovú zváračku tak, aby naozaj zvárala a nie len rezala, to chce skutočného majstra.  Alebo kurz v cene 400 eur. Potrebuješ niečo, čo vezmeš do ruky a za hodinu zváraš (nebrať doslovne – závisí to tvojej šikovnosti a predchádzajúcich skúseností).

Môžeš zobrať elektródovú zváračku, ale aj tá je na zvládnutie techniky pomerne zložitá. Kedysi síce bola nekorunovanou kráľovnou „domáceho zvárania“, ale len preto, že z čisto technického hľadiska je jej výroba v podstate triviálna. Aj v podmienkach reálneho socializmu sa dali zohnať súčiastky, z ktorých nedostatkový stroj poskladal šikovný elektrikár v domácich podmienkach.

Dnes sa dá zohnať nová aj v Lidli. Vezmi si odtiaľ arašídy, schwarzwaldskú šunku, ale zváračku tam nechaj. Radšej kúp starožitný doma robený kus z Bazoša za 40 eur, alebo na rovnakej adrese profesionálny stroj za tri stovky. Ale to sme už niekde inde. V každom prípade spĺňajú tieto stroje nároky na nízku cenu a robustnosť konštrukcie.

afrigadget.com

Až príliš jednoduchá transformátorová zváračka z AfrikyZdroj: afrigadget.com

Ďalším typom zváračky (a mojím osobným favoritom) je MIG zváračka, alebo aj „CO-čka“. Jej názov je odvodený od spôsobu ochrany zvaru. Elektrickým oblúkom roztavený kov je pred okamžitou oxidáciu (čiže zhorením) chránený inertným plynom - oxidom uhličitým.

Sú aj iné typy, ktoré používajú iné inertné plyny, prípadne ich iné podávanie (tzv. Flux), či sú určené na zváranie neželezných kovov. Delia sa aj použitým napätím. Existujú stroje na 230 aj 400 voltov. Rovnako sa môžu používať rôzne hrúbky drôtov.

Nebudem zabiehať do technických detailov. To si necháme na iný článok, najlepšie v časopise „Komplikovaná elektronika“. Stačí, ak budeš vedieť, že MIG zváračka sa skladá z elektronickej časti, ktorá upravuje prúd, ďalej  cievky s podávačom drôtu a horáka. Súčasťou je fľaša na CO2 s regulátorom prietoku plynu (čiže budíky).

Prečo  sú práve MIGy také obľúbené? V prvom rade sú jednoduché na obsluhu. Zvar sa naučíš ťahať veľmi rýchlo. Množstvo dielov je univerzálne použiteľných a dajú sa navzájom kombinovať aj medzi výrobcami a typmi. Používajú sa univerzálne horáky, štandardizované typy cievok, atď. Azda jedinými problémami MIG zváračiek je potreba vysokej čistoty spájaných materiálov a ochranná atmosféra, resp. potreba jej udržania. Nie sú preto vhodné na prácu vonku, pretože absolútne bezvetrie sa ťažko zabezpečuje.

Ak sa chceš dostať k dobrej CO-čke do dielne, máš viacero možností. Ak sa rozhodneš pre novú a kvalitnú, vyber si európskeho, najlepšie slovenského alebo českého výrobcu. Čuduj sa svete, aj takí sú. Napríklad Formica. Cena novej zváračky však aj v hobby triede dosahuje 750 eur. Použité sa dajú kúpiť za polovičné ceny.

Zaujímavé sú aj socialistické a tesne postsocialistické výrobky Bratislavských elektrotechnických závodov (BEZ) a Danubius Elektrik. Hlavne ich PP 125 a PP 160 sú v pomere cena údržby/výkon skvelé. Niekedy mám pocit, že vtedajší inžinieri dostali za úlohu vyrobiť zváračku v štýle záchrany Apolla 13. Pozbierali veci po dielni a z toho, čo našli, poskladali zváračku. Motor podávača drôtu je PAL 443, aký sa používal na pohon stieračov Škody 120, atď. Dôsledkom je, že napríklad ostatná oprava mojej zváračky bola zadara – tranzistor KD 503 nájde každý správny elektrikár v starých zásobách. A keby aj nie, nový stojí 2,7 eura.

Zvyčajne sú už prerobené na tzv. eurokoncovku horáka. Keby neboli, treba počítať s dodatočnou investíciou cca 50 euro za materiál, čiže koncovku a horák.

formica.sk

Formig 169, kvalitná slovenská MIG zváračka hobby triedyZdroj: formica.sk

 

Hobby zváračky z hobby marketov, čiže všetky tie Güde Einhell Turbo (čo má spoločné zariadenie na zvyšovanie výkonu spaľovacieho motora so zváračkou? Aha, dobre to znie – ale zvaru to na kvalite nepridá) sa dajú zohnať za 200 eur, majú však jednu výraznú nevýhodu. Zvyčajne sú stavané v móde okresávania nákladov až na kosť.

Znamená to, že napríklad bowden na vedenie drôtu nie je dotiahnutý až na koniec horáka, horák pri koncovke nie je chránený proti ohybu a podobne. Detaily, povieš si. Ale hľadať miesto, kde sa zalomil drôt je pekná oštara. Ak máš chuť baviť sa tuningom svojej zváračky a používaš ju len zriedka na malé zvary, nemusí to byť za tú cenu až taká zlá voľba. Návodov na úpravy sa dá nájsť dosť.

Treba si dať pozor na to, či konkrétna značka používa napr. štandardnú cievku na zvárací drôt, alebo nejakú svoju vlastnú konštrukciu, ktorá v praxi znamená, že iný ako dodaný drôt nemôžeš používať. Môže to byť problém, keď firma vznikla pred pol rokom a o ďalšieho pol roka už po nej nebude ani stopa.

V súčasnosti sa dajú jednoduché MIG zváračky poskladať aj doma. Dielov je dosť a návody sa na internete tiež dajú nájsť. Ak máš chuť a dostatočne dobré známky z fyziky, prípadne elektriky, môže to byť zaujímavý projekt. Jeho cenovka závisí len od tvojej šikovnosti a požiadaviek na výsledný produkt. Môže to byť 500, ale aj 5 000 eur.

Okrem samotnej zváračky musíš počítať s nákladmi na kuklu (od 30 eur), rukavice (5 eur) a fľašu s plynom. Tá sa zvyčajne dodáva so zváračkami z druhej ruky ako bonus. Ak nie je súčasťou dodávky, dá sa zohnať za 40 eur. Len pozor na farbu, červená znamená neupravený hasiaci prístroj a zvárať sa s ňou poriadne nedá. Správna fľaša je sivá. Naplnenie, resp. výmena fľaše za plnú stojí od 6 eur vyššie. Päťkilová cievka najčastejšie používaného drôtu hrubého 0,8 mm vychádza na 25 eur. Tak drôt ako ani fľašu s plynom v domácich podmienkach za rok neminieš.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (1 reakcia)

Zaujímajú ťa takéto články? Pridaj sa ku Gazduj na Facebooku!