Nové veci na Gazduj denne do mailu
Nastav si automatické upozornenia na zaujímavé články.
Zasielanie newslettra môžeš kedykoľvek vypnúť.

Kuchyňa ako nová za 300 eur a dva týždne

20.11.2015 10

Začalo to nutnosťou vymeniť vstavanú umývačku a skončilo svojpomocnou renováciou celej kuchynskej linky. Výsledok pozitívne prekvapil aj nás samých.

Zdroj: Roman Ornst

Roman Ornst

Roman Ornst

rola: Gazda | počet sledovaní: 0 | registrácia 17.11.2015

Možno to poznáte – pokazil sa jeden malý čip a oprava by stála viac ako je cena novej umývačky. Šrot sme teda odviezli na smetisko a na jeho miesto prišla nová kôpka nablýskaného plechu, tentokrát však s čipom funkčným. Keďže tento nový člen domácnosti sa u nás zdrží dosť dlho, rozhodli sme sa mu vyrobiť nové čelo, pretože pôvodné rozmerovo nesedelo.

Roman Ornst

Pôvodný stavZdroj: Roman Ornst

Prerábku sme nemali v pláne, ale zohnať dosku v rovnakom odtieni je takmer nemožné, tak sme sa rozhodli vylepšiť rovno všetky dvierka. Pôvodný, lacno pôsobiaci bukový dekor sme nahradili bielou tapetou. Samolepiace nábytkové tapety sú v najrôznejších farbách a povrchových štruktúrach bežne dostať napríklad v hobby predajniach a ich cena je vzhľadom na sympatický konečný efekt veľmi dobrá. Cena tapety na celú našu linku bola približne 50 €.

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Tipy na bezproblémovú aplikáciu tapety

Aj keď sa prvý kus možno nepodarí dokonale, nie je to žiadna tragédia, pretože tapeta sa dá ľahko odlepiť. Nájsť správny „grif“ trvá len chvíľu, ale pomôcť môžu tieto rady:

  • Použite dlhú stierku (aspoň 20cm) z rovného, pevného materiálu – ideálne plast (komatex) alebo drevo so zaoblenými rohmi, aby nedošlo k poškodeniu tapety. Pomocou tejto stierky budete pritláčať veľkú plochu tapety naraz a zároveň vytláčať vzduch, ktorý by inak spôsobil nežiaduce bubliny.
  • Ak sa predsa len objavia väčšie bubliny, kúsok tapety je možné spätne odlepiť a nalepiť znova, nie je však vhodné robiť to opakovane alebo na veľkých plochách, pretože materiál tapety sa môže roztiahnuť a následkom budú zlepené pokrčené pruhy. Malé bublinky nepredstavujú závažný problém, pretože sa dajú dodatočne odstrániť prepichnutím a zatlačením a v reále nie sú takmer vôbec viditeľné.
  • Olepovania hrán sa netreba obávať. Tam, kde predávajú tapety, určite dostanete aj pásky na olepovanie hrán, ktoré už majú požadovanú šírku a sú pomerne lacné.
  • Základom pre dobré nalepenie je dokonale očistený a odmastený povrch. Každá drobná nečistota, vlas, alebo prach sa pod tapetou prejavia bublinami alebo viditeľnými čiarami. Mastnota (najmä v prípade horných kuchynských dvierok) samozrejme narúša lepiaci účinok a jej zanedbanie sa môže prejaviť aj o dosť neskôr.
  • Pre lepší výsledok je možné použiť techniku nastrekovania povrchu jarovou vodou, ktorá umožňuje jednoduchšiu a dodatočne upraviteľnú aplikáciu, osobne si však myslím, že v tomto prípade to nie je vôbec nutné, keďže povrch jedných dvierok je relatívne malý a dá sa ľahko zvládnuť. Povrch dvierok je taktiež zvyčajne jemne štruktúrovaný, čo v praxi znamená, že nálepka sa neprichytí až tak silno ako napríklad na sklo a dá sa v prípade potreby ľahšie odlepiť bez poškodenia tapety. Ak by to však niekto predsa len preferoval, na internete je dostatok podrobnejších informácií.
  • Tapetu si vopred odrežte na rozmer šírka/výška dvierok + 2xhrúbka + 4cm (2x presah 2cm). Ak si nebudete celkom istí presnosťou lepenia, použite radšej presah 6cm – z druhej strany na tom nezáleží a eliminuje sa tak riziko nedosiahnutia zadnej strany aj v prípade, že by sa lepilo mierne na krivo. Potrebnú šírku tapety si v ideálnom prípade vyrátajte už pred nákupom :)
  • Lepenie začínajte vždy z kratšej strany dosky. Najprv odlepte cca 6 cm krycieho papiera a ohnite ho. Dvaja napnite tapetu ťahom za všetky rohy a nastavte ju do správnej pozície v tesnej výške nad doskou (tapetu je jednoducho potrebné vycentrovať na dosku, a teda presahy zo všetkých strán musia byť približne rovnaké). Následne priložte časť s odlepenou páskou na dosku a tieto 2cm poriadne pritlačte a povytláčajte všetok vzduch. Teraz už prichádza na rad použitie stierky. Z opačnej strany je nutné držať tapetu jemne napnutú smerom nahor a postupne odlepovať kryciu pásku.
  • Vystrihovanie a olepovanie rohov by asi bolo zbytočné opisovať slovami... Je vhodné rozmyslieť si vopred, aký tvar v rohu vystrihnúť a v akej postupnosti hrany zahýbať tak, aby neostali presvitať žiadne časti dosky, ale aby zároveň neboli viditeľné vrstvy prebytočného materiálu.
  • Najťažšie je oblepenie viditeľných spodných a bočných častí horných skriniek (sú ťažko dostupné, rozmerné, a bez voľných okrajov), preto odporúčam ponechať ich až na koniec, keď už to budete mať „v rukách“.

Biela tapeta s jemnou štruktúrou dreva pridala dvierkam mladší a moderný vzhľad, ale pre vidiecky štýl, ktorý obaja obľubujeme, sú charakteristické aj obvodové lišty. Na tento účel sú ideálne tzv. ploché krycie lišty, ktoré sa dajú kúpiť v predajniach s drevom v rôznych šírkach aj hrúbkach s už zaoblenými hranami. Celková cena líšt na našu linku bola cca 16 €.

Polotovar stačilo narezať na individuálne rozmery všetkých dvierok, dobrúsiť, natrieť farbou (v tomto prípade matná akrylová farba, ktorá je vodeodolná a teda umývateľná, ale zároveň zachovala viditeľnú prirodzenú štruktúru dreva). Ceny plechoviek s farbou sa bežne pohybujú okolo 5 €, ale záleží samozrejme od značky, ktorú si vyberiete. Lišty sú na dvierkach jednoducho prilepené pevnou obojstrannou kobercovou páskou, čo pevnosťou úplne postačuje. Cena potrebného množstva pásky nie je viac ako 3 €.

V súvislosti s dvierkami ešte prirátam posledný výdavok, ktorým boli nové úchytky. Vybrali sme opäť tak, aby korešpondovali so štýlom a ich celková cena bola 30 €.

Pôvodná kuchyňa bola priestorovo riešená veľmi zle. Pracovná doska bola malá a chladnička vstavaná v skrini zbytočne kradla priestor pre linku, hoci keď v stene naľavo bol stavebne pripravený priestor práve pre ňu. V momente nám teda bolo jasné, že ak už sa do nejakého prerábania pustíme, tak chladničku musíme presunúť ako prvú.

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Získali sme tak relatívne veľký ďalší priestor, ktorý však bolo nutné doplniť pracovnou doskou. Spomínal som vidiecky štýl, dosku sme teda vybrali masívnu, konkrétne parený agát v hrúbke 38 mm za 112 € aj s vyrezaním potrebných otvorov. Takto hrubšie dosky sú samozrejme drahšie, ale mohutný dojem, ktorý vytvárajú nám stál za to (na porovnanie – 26 mm verzia stojí 82 €).

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Príležitosť výmeny pracovnej dosky sme sa rozhodli využiť aj na výmenu drezu za menší. Zhodnotili sme, že v dobe umývačiek riadu nie je veľký drez s priestorom na odtekanie potrebný a priestor bude efektívnejšie využitý na varenie. Toto rozhodnutie neľutujeme ani po praktickom testovaní. Cena nového drezu bola 50 €, ale tento náklad nebudem do ceny prerábky počítať, pretože ak by niekto uvažoval o podobnej prerábke, je pravdepodobnejšie, že použije pôvodný drez.

Tip v súvislosti z drezom

Drez je z Ikey a otvory v ňom nie sú vopred vyrazené aby ste sa mohli sami rozhodnúť, či batériu umiestnite naľavo, napravo, alebo do stredu. Dôvod prečo o tom píšem je, že Ikea vám o tom nepovie pri nákupe a nedozviete sa o tom nič dokonca ani z návodu. Ak si budete myslieť, podobne ako ja, že potrebné otvory jednoducho vyvŕtate, tak nie, nevyvŕtate.

Urobiť 3cm dieru do oceľového plechu je v domácich podmienkach takmer nemožné. Po otupení všetkých vrtákov som teda začal gúgliť, ako to tá Ikea myslela a zistil som, že nie som sám. V komentároch ďalších nachytaných som sa dozvedel, že Ikea predáva špeciálne náradie na tento účel, tzv. dierovač na batériu.

Bolo pre mňa celkom nepochopiteľné, prečo sa o tom nemohli zmieniť už niekde pri tom dreze aby som mal aspoň možnosť si to kúpiť, aj keď je pravda, že pravdepodobne by som za to jednoúčelovo 13 € asi aj tak nevyhodil a dúfal by som, že sa mi to doma podarí vyvŕtať. Do Bratislavy sa mi znova chodiť nechcelo, takže nakoniec pomohla až partia klampiarov, ktorí dieru asi po 20 minútovom trápení vystrihli nožnicami na plech.

Predĺženie linky si nežiadalo iba dlhšiu dosku, ale samozrejme aj vyplnenie priestoru nad ňou a pod ňou, a teda ďalšie skrinky, ktoré sme nemali. Pôvodne sme hľadali nábytkárstvo, kde by sme ich dokúpili, ale rozmery nikdy presne nesedeli (nehovoriac o pomerne vysokej cene – horná poličková skrinka bez dvierok cca 80 € a dolná bez dvierok s jedným šuflíkom cca 150 €).

Zabudovanie chladničky sme zrušili a zostala nám tak celá skriňa, v ktorej bola vložená. Skriňa bola vhodná šírkou aj hĺbkou, keďže to miesto pôvodne vypĺňala, preto sme sa rozhodli využiť tento materiál na výrobu chýbajúcich skriniek. Vyšlo to takmer úplne presne, podarilo sa zužitkovať aj pánty, takže stačilo iba niekoľko rezov a spojov.

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Jedinými investíciami boli kúsok sololitu na zadnú stenu (6€), konštrukcia spodného šuflíka, ktorú sme kúpili za 17€ a závesný systém na hornú skrinku v hodnote asi 4€. Poličky do hornej skrinky sme narezali zo zvyškov drevotriesky, takže na ich dokončenie stačilo pár metrov hranovej lamino pásky a pár štupľov (zanedbateľná cena).

Tip na lepenie lamina

Pásky sa rozdeľujú na ABS a lamino. ABS je síce krajšia (oblé hrany, väčšia odolnosť), ale lamino sa predáva aj vo verzii s teplo citlivým lepidlom, ktoré je možné jednoducho a okamžite aplikovať aj v domácich podmienkach, bez nutnosti schnutia. Na tento účel úplne postačuje obyčajná žehlička. Aby ste žehličku ani samotné lamino nepoškodili, použite na zakrytie pásky papier na pečenie.

Poslednou väčšou časťou úpravy bola výmena pôvodných laminátových panelov za obkladačky. Aj keď v súčasnosti panuje práve trend sklenených, laminátových či PVC obkladových panelov alebo tiež použitie identického materiálu ako na pracovnej doske, do kuchyne vidieckeho štýlu sa nám presa len najviac hodia staré dobré kachličky.

Sú lacné, majú osobitý štýl a existuje obrovské množstvo dizajnových prevedení. Pôvodne sme si vybrali bielu verziu, ale po vyskúšaní sme sa rozhodli pre čiernu, ktorá podľa nás kuchyňu spestrila, opticky rozdelila a zároveň je tiež trochu moderným prvkom, ktorý otvorenú kuchyňu lepšie spája s obývačkou, ktorá je naopak zariadená skôr v modernom štýle.

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Na obklad celej zadnej a jednej bočnej steny sme spotrebovali menej ako dve balenia, ktorých cena spolu bola necelých 20 €. Malé balenie špárovky stálo len asi 4 €. Podstatná je skôr suma, ktorú sme ušetrili svojpomocným nahodením dlaždíc (ďakujeme Peťo!).

Tip na špárovku

Namiesto tradičnej bielej sme vyskúšali špárovku svetlo šedú (odtieň bahama). Okrem toho, že pôsobí veľmi elegantne a štýlovo, minimalizuje jednu z nevýhod dlaždičiek, ktorou sú pravé špinavé špáry. Zašlosť a nečistoty nie sú na šedej farbe natoľko viditeľné.

Čerešničkou na torte bola dekoratívna lišta v hornej časti linky, ako alternatíva tradičnej drevenej rampy. Použili sme polystyrénovú stropnú lištu v hodnote približne 5 €. Keďže stropné lišty nie sú prispôsobené pre tento účel, bolo nutné dorobiť jednoduchú konštrukciu, na ktorú je lišta prichytená a zároveň zabezpečuje výsuv do prednej roviny a potrebnú vzdialenosť od dvierok tak, aby nedochádzalo k treniu.

Roman Ornst

Zdroj: Roman Ornst

Tip na montáž líšt

Lišty sú predávané v dvojmetrových dĺžkach, čo je na tento účel väčšinou nedostačujúce. Ak je potrebné nadpájanie, je vhodné upraviť dĺžku oboch častí tak, aby sa spoj nachádzal presne nad spojom dvoch skriniek – bude tak omnoho nenápadnejší a prirodzenejší.

Linku sme prerábali po častiach, takže nám to trvalo asi dva týždne, ak by sa ale pracovalo súvisle, dá sa to stihnúť za tri až štyri dni. Celkové náklady sa zmestili do 300 € už aj s prirátaním ďalších drobností, akými boli napríklad spojovací materiál, lepidlá, silikón, atď.

Ďalej sme linku vylepšovali pridaním LED pásov na obe strany pod horné skrinky v hodnote 20 €, tyčami s vešiakmi a vedierkami v hodnote 30 €, výsuvnou policou do skrinky pod drezom v hodnote 20 € (vynikajúca vec napríklad na uloženie čistiacich prostriedkov, ktorá umožňuje využitie celej hĺbky skrinky - po vysunutí je všetko prehľadne dostupné), bio olejom na pracovnú dosku (minerálny olej vhodný na povrchy v styku s potravinami) v hodnote 10 € - drevo chráni, ale tiež nádherne zvýrazní prirodzenú farbu dreva a zabezpečí dlhodobý mokrý efekt.

Aj keď sme to vlastne vôbec nemali v pláne, s výsledkom sme nadmieru spokojní a pravdupovediac nás aj trochu prekvapil. Kuchyňa je teraz presne podľa našich predstáv. Napriek nízkej cene sa nám podarilo dosiahnuť efekt úplne nového nábytku. Na záver dve rady pre tých, ktorí o podobnej prerábke uvažujú:

  1. Nebojte sa začať
  2. Všetko sa dá.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (10 reakcií)

Zaujímajú ťa takéto články? Pridaj sa ku Gazduj na Facebooku!