Kto a koľko zarába na fair trade produktoch

24.04.2015 0

Produkty označené Fairtrade logom si najčastejšie spájame s vyššou cenou. Prečo sú drahšie ako bežné výrobky a koľko na nich zarobia rozvojové krajiny?

Zdroj: Flickr / NoirKitsuné

Lenka Sameková

Lenka Sameková

rola: Profi Gazda | počet sledovaní: 7 | registrácia 14.09.2012

Hnutie Fairtrade vychádza z myšlienky, že účinnejšie ako priama finančná pomoc rozvojovým krajinám sú férové obchodné podmienky, za ktorých môžu predávať svoje produkty. Fair trade produkty nájdete nielen v bio obchodoch, ale aj vo vyhradených regáloch niektorých supermarketov. S označením Fairtrade sa sa predáva široký sortiment tovarov - od banánov cez čokoládu a kávu až po oblečenie.

Hnutie v súčasnosti združuje viac ako 1,4 milióna farmárov a pracovníkov zo 74 krajín sveta, väčšinu z nich tvoria malí pestovatelia. Predaj fair trade produktov sa v poslednom období výrazne zvýšil. Kým v roku 2004 bol na úrovni 1,02 miliardy eur, o sedem rokov neskôr stúpol na 4,5 miliardy eur. Najpredávanejším tovarom je káva.

Ndongo Samba Sylla, senegalský ekonóm zaoberajúci sa rozvojovými krajinami, to označuje za marketingový úspech a zároveň zásadné zlyhanie hnutia. Zo systému si podľa neho urobilo biznis množstvo spoločností, ktoré sa živia certifikáciou a udeľovaním povolení na používanie značky Fairtrade.

N. S. Sylla považuje hnutie skôr za podnet, ktorým si bohaté krajiny nakupujúce fair trade produkty vstúpili do svedomia. Žiadny veľký zlom v chudobe rozvojových krajín to však podľa neho nespôsobí. V knihe The Fair Trade Scandal: Marketing Poverty to Benefit the Rich to zdôvodňuje tým, že väčšina certifikovaných organizácií pochádza z bohatších rozvojových krajín ako Mexiko či Južná Afrika, orientovaných na vývoz širšej produkcie, kým chudobnejšie oblasti sú závislé od vývozu jednej plodiny.

Fairtrade mu oponuje tým, že jeho poslaním nie je vymaniť rozvojové krajiny z chudoby, ale pomôcť malým farmárom a pracovníkom v rozvojových krajinách zlepšiť svoje živobytie a posilniť ich komunity.

Almužna alebo férová odmena?

Z ceny fair trade trička, ktoré stojí v Nemecku 13 eur, dostanú podľa organizácie Fair Wear Foundation krajčírky v Bangladéši smiešnych 36 centov. Na porovnanie: z trička bez licencie zarobia o 18 centov menej.

Kto a koľko zarobí na fair trade tričku z Bangladéša
Nákladové položky Cena
Mzda pre krajčírov 0,36 €
Fixné náklady výrobcu (vykurovanie, osvetlenie, nájomné, upratovanie...) 0,16 €
Náklady dodávateľa v Bangladéši 0,29 €
Poplatok za Fairtrade licenciu 0,24 €
Prepravné náklady 0,15 €
Náklady na materiál 2,41 €
Náklady na skladovanie a marža značky 2,59 €
Náklady predajcu vrátane DPH a zisku z predaja 6,80 €
Celková cena: 13,00 €
Prameň: Oekotest.de

Podľa Věry Rohanovej z Fairtrade Česko a Slovensko v súčasnosti nie je certifikovaný celý proces výroby Fair Trade oblečenia. „Fairtrade International pripravuje nový štandard pre textil. Zatiaľ je možné certifikovať iba Fair Trade bavlnu.“ Textilný štandard má platiť od začiatku budúceho roka.

To, že zárobok pracovníkov z rozvojových krajín predstavuje iba mizivé percento z celkovej predajnej ceny produktov, Fairtrade údajne nedokáže ovplyvniť. Tvrdí, že maloobchodníkom nemôže nadiktovať konečnú predajnú cenu. Hnutie iba dohliada na to, aby pracovníci dostali za svoje výrobky spravodlivú odmenu, bez ohľadu na výšku konečnej predajnej ceny.

„V rámci Fairtrade je výrazne kratší dodávateľský reťazec, takže akékoľvek náklady prostredníkov, ako je tomu inde v medzinárodnom obchode, odpadajú. Zákazník samozrejme v konečnom produkte zaplatí maržu maloobchodníka, ktorý produkt predáva, to už systém Fairtrade neošetruje,“ upozorňuje V. Rohanová.

Podľa jej názoru neplatí, že produkty s označením Fairtrade musia byť bezpodmienečne drahšie ako porovnateľné bežné produkty - tak ako nás o tom presviedčajú obchodníci.

Facebook / Fairtrade Česko a Slovensko

Logo fair tradeZdroj: Facebook / Fairtrade Česko a Slovensko

Proti riziku prepadu cien

Do konečnej ceny fair trade produktov sa premieta sociálny príplatok, výkupná cena a poplatok za Fairtrade certifikáciu. Sociálny príplatok je suma, ktorú výrobcovia získajú za svoju produkciu a o jej využití rozhodujú sami. „Veľká časť týchto peňazí je využitá na služby v komunite, infraštruktúru, skvalitnenie výroby či vzdelanie,“ hovorí V. Rohanová.

Výkupné ceny fair trade produktov, ktoré ekonóm N. S. Sylla kritizuje a považuje za nedostatočné, si dohodnú družstvá s kupujúcimi.

„Vo výkupnej cene je zohľadnená garantovaná minimálna cena, ktorá družstevníkom pomáha v lepšom plánovaní, aby sa nemuseli v nepriaznivom období zadlžovať a mohli sa živiť svojou prácou. V podstate ide o cenu, s ktorou pestovatelia môžu počítať aj vtedy, keď ceny za danú komoditu na trhu klesnú príliš nízko a hrozilo by im, že budú musieť svoju úrodu predať za cenu, za ktorú nie sú schopní daný produkt vypestovať a uživiť sa. Reálna výkupná cena je samozrejme vyššia ako táto minimálna cena a kopíruje aktuálny dopyt na trhu,“ vysvetľuje V. Rohanová.

Poplatok za certifikáciu je povinný pre všetkých, ktorí produkt akokoľvek menia a disponujú s ním – družstvá, dovozcovia, vývozcovia, koneční spracovatelia (napríklad pražiarne kávy). Vlastník značky produktu potom platí licenčný poplatok za použitie známky Fairtrade na obale, čo predstavuje v závislosti od krajiny 1 až 2 percentá z maloobchodnej ceny.

Ak teda najbližšie zablúdite k regálu s fair trade produktmi a budete sa rozhodovať medzi kúpou alebo ich ignoráciou, hoďte si mincu: ak chcete podporiť usilovných ľudí bojujúcich o prežitie, musíte akceptovať vysoké marže predajcov. Bez nich to však chudobní pracovníci môžu zabaliť.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (0 reakcií)

Zaujímajú ťa takéto články? Pridaj sa ku Gazduj na Facebooku!

Diskusia (0 reakcií) Celá diskusia

Top

  1. 1.6 rád, ako znížiť spotrebu plynu
    Túto vec publikoval Expert Gazda - odborník na danú oblasť overený redakciou Gazduj. Obsah od Expert Gazdu môže propagovať produkty a služby konkrétnych firiem.