Jeden mrzne, druhému je teplo. Ako podľa expertov nastaviť klimatizáciu

13.07.2018 1

Urobiť z kancelárie chladničku sa môže zamestnávateľom skôr vypomstiť

Zdroj: Profimedia

Veronika Rajničová

Veronika Rajničová

rola: Gazda | počet sledovaní: 0 | registrácia 11.05.2018

V roku 1902 vynašiel Willis Carrier prvú modernú verziu elektrickej klimatizácie. Priniesol do New Yorku závan sviežosti, ktorí mnohí ocenili. Dnes bojujú zamestnanci s rozdielnymi preferenciami. Kancelárie sa menia na bitevné pole mrznúcich a potiacich sa.

Holandská štúdia ukázala, že väčšina súčasných klimatizácií je nastavená podľa parametrov, ktoré sú zastarané a navyše aj sexistické - pochádzajú ešte zo šesťdesiatych rokov a zohľadňujú priemerného muža - štyridsiatnika oblečeného v typickom kancelárskom odeve.

Ženský metabolizmus však potrebuje na optimálne fungovanie o čosi vyššiu teplotu. Navyše, priemerný muž v čase určovania štandardu bol na tom kondične inak ako dnes. Preto by bolo namieste, aby sa o ideálnej teplote v kancelárii diskutovalo nanovo.

Prečo to so znižovaním teploty nepreháňať?

Prvým extrémom sú príliš nízke teploty, ktoré môžu viesť k bolestiam hlavy, prechladnutiu či nepríjemnemu stuhnutiu svalov.

Univerzita v Cornelli skúmala, či sa mrznúci pracovníci viac mýlia. Pri 25 stupňoch namerali chybovosť 10 percent, pri 20 stupňoch sa číslo zvýšilo na 25 percent. Zamestnanci boli v psychickej aj fyzickej nepohode a nevedeli sa na prácu sústrediť. Pri vyššej z uvedených teplôt tiež vedci zaznamenali vyššiu produktivitu.

Chlad v kancelárii môže podľa štúdie uverejnenej v žurnále Science spôsobiť aj ochladnutie vzťahov. Keď nám je zima, cítime sa byť viac izolovaní, podráždení a ostatní sa nám zdajú byť necitliví a hrubí. Naopak, pri príjemnej teplote cítime väčšie naplnenie z práce a vyššiu náklonnosť ku kolegom.

Neposledným dôvodom, prečo teplotu na termostate o stupeň či dva zvýšiť, je úspora peňazí. Klimatizácie patria medzi spotrebiče s vysokou spotrebou elektriny.

Na obranu klimatizácie

Zdraviu prospešný však nie je ani opačný extrém, a to prehriaty priestor. “U zamestnancov môže záťaž viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až vracaním,” uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR.

Nevýhodou tiež je, že zatiaľ čo pri chlade sa môžete naobliekať alebo zohriať cvičením, s vyzliekaním v pracovnom prostredí to už také jednoduché nie je.

Zlatá stredná cesta

Aká je teda ideálna teplota? Keďže sme všetci iní, k úplnej dohode pravdepodobne nedôjde, no určitý prijateľný konsenzus sa nájsť dá. S hodnotou, s ktorou prišli vedci z Cornellu, súhlasia viacerí odborníci.

Tony Crabb, vedúci austrálskej pobočky realitnej siete Savills vypočítal, že z finančného hľadiska by sa najviac vyplatilo udržať letnú teplotu klimatizácie práve na úrovni 25 stupňov. Americká asociácia inžinierov kúrenia a klimatizácie navrhuje veľmi podobné číslo, 76 stupňov Fahrenheita, čo je približne 24,5 stupňa Celzia.

Teplota by sa mala ideálne meniť aj v závislosti od počasia: „Rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím by mal byť 5, maximálne 7 stupňov Celzia,“ radí Michal Jajcaj, vedúci odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (1 reakcia)

Zaujímajú ťa takéto články? Pridaj sa ku Gazduj na Facebooku!

Top

  1. 1.6 rád, ako znížiť spotrebu plynu
    Túto vec publikoval Expert Gazda - odborník na danú oblasť overený redakciou Gazduj. Obsah od Expert Gazdu môže propagovať produkty a služby konkrétnych firiem.