Antibiotiká prestávajú zaberať. Ako proti tomu bojovať?

15.05.2015 2

Baktérie sú čoraz odolnejšie voči antibiotikám. Hrozí nám kvôli tomu návrat do čias, kedy ľudia umierali na zápal pľúc či pooperačnú infekciu.

Zdroj: Flickr / Victor

Lenka Sameková

Lenka Sameková

rola: Profi Gazda | počet sledovaní: 7 | registrácia 14.09.2012

Objavu penicilínu Alexandrom Flemingom v roku 1947 predchádzali milióny úmrtí aj na zdanlivo banálne bakteriálne ochorenia. Dnes ľudia umierajú na odolnosť baktérií voči antibiotikám. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide len v EÚ ročne o 25-tisíc ľudí.

Problém rastúcej odolnosti voči antibiotikám sa týka všetkých krajín sveta. Vznikajú nové bakteriálne kmene, proti ktorým nezaberajú ani viaceré antibiotiká súčasne.

„Antibiotická odolnosť je sčasti prirodzený jav spôsobený mutáciami v génoch baktérií, ale najčastejšie k tom prispievajú ľudia,“ upozorňuje riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková.

Informovanosť ľudí o tomto probléme je veľmi nízka. V Európe je až 40 percent ľudí presvedčených o tom, že antibiotiká liečia vírusové infekcie. Antibiotiká pritom nie sú účinné proti vírusom (napríklad chrípke) a dokonca ani proti všetkým baktériám.

Ecdc.europa.eu

Zdroj: Ecdc.europa.eu

Na Slovensku je užívanie antibiotík viazané na lekársky predpis. Nevyžadujú ho však všetky krajiny. „Sú štáty, kde sa antibiotiká dajú kúpiť v supermarkete alebo na čerpacej stanici, a keďže aj Slováci radi cestujú, stáva sa, že si ordinujú tieto lieky sami,“ hovorí D. Sedláková.

Ak pacient antibiotikum nepotreboval alebo si zvolil nesprávny druh, môže to byť prvý krok k pestovaniu odolnosti.

Slovensko v štatistikách spotreby antibiotík na predpis figuruje v strede rebríčka európskych štátov. S porovnateľnými krajinami (klimatické pásmo, rozšírenosť patogénnych mikróbov, dostupnosť antibiotík) má spotrebu vyššiu.

„Je to spôsobené 'tradíciou' predpisovať antibiotiká, niekedy len na základe požiadavky pacienta,“ vysvetľuje D. Sedláková.

Ďalšími dôvodmi vzniku odolnosti sú podľa D. Sedlákovej nesprávna dávka antibiotika, nesprávny interval, v ktorom treba jednotlivé dávky užiť, či nevhodná doba, po ktorú sa liek má užívať.

Riziko číhajúce v potravinách

K rastúcej antibiotickej odolnosti prispieva aj konzumovanie zvyškov antibiotík v živočísnych a rastlinných produktoch. Podľa D. Sedlákovej sú problémy s antibiotikami v potravinách daňou za obdobie, keď boli ešte v živočíšnej a rastlinnej výrobe povolené.

Viaceré štúdie potvrdili, že antibiotiká z „dopovaných“ zvierat prešli do organizmu človeka cez mäso, mlieko či vajcia.

EÚ používanie antiobiotík na podporu rastu zvierat zakázala v roku 2006 a vo väčšine krajín je už nelegálne aj ich hromadné podávanie na prevenciu vzniku infekčných ochorení. Napriek tomu kontrolné orgány sporadicky nájdu antibiotiká v mäse dostupnom na spotrebiteľskom trhu.

Nadmerné a zbytočné užívanie antibiotík zvieratami môže viesť k rastu odolných baktérií, ktoré sa aj prostredníctvom potravín dostanú do ľudského organizmu. Tieto baktérie dokážu odolnosť preniesť aj na iné baktérie.

Odolnosť baktérií voči antibiotikám komplikuje liečbu. „Bežne používané antibiotiká už pre pacienta nie sú účinné a lekári musia zvoliť iné antibiotiká. To môže oddialiť správnu liečbu a viesť ku komplikáciám, vrátane smrti. Takýto pacient môže naviac vyžadovať väčšiu zdravotnú starostlivosť a tiež alternatívne a drahšie antibiotiká, ktoré môžu mať závažnejšie vedľajšie účinky,“ vysvetľuje D. Sedláková.

Ako predchádzať antibiotickej odolnosti

  • Pri užívaní antibiotík dodržiavajte pokyny lekára,
  • Neužívajte antibiotiká bez lekárskeho predpisu, ani zvyšky predpísaných antibiotík,
  • Po manipulácii so surovým mäsom si umyte ruky,
  • Mäso rozmrazujte vždy v chladničke a dôkladne ho tepelne upravte.
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (2 reakcie)

Zaujímajú ťa takéto články? Pridaj sa ku Gazduj na Facebooku!