Nové veci na Gazduj denne do mailu
Nastav si automatické upozornenia na zaujímavé články.
Zasielanie newslettra môžeš kedykoľvek vypnúť.

Únia na žiadosť USA opäť uvažuje o chemickom sprchovaní kuraciny

15.12.2015 9

Európska komisia opäť prišla s návrhom povoliť v bitúnkoch chemické sprchovanie hydinového mäsa, ktoré je už dlho zaužívané v Amerike. Cieľom je zabrániť šíreniu baktérie, ktorá má na svedomí najväčší počet otráv jedlom. Návrh ostro kritizuje spotrebiteľská organizácia.

Zdroj: Flickr/Raul.Perez./CC

Lenka Sameková

Lenka Sameková

rola: Profi Gazda | počet sledovaní: 3 | registrácia 14.09.2012

Kampylobaktermi sa v EÚ ročne otrávi odhadom až 200-tisíc ľudí. Nositeľom je najmä kuracie mäso, v minulosti sa však objavili aj prípady infekcie od ošípaných a hovädzieho dobytka. Kampylobaktery spôsobujú chorobu nazývanú kampylobakterióza, ktorá je prenosná na človeka.

Európska komisia sa proti tomu rozhodla zakročiť plánom, v ktorom počíta so stanovením hygienického limitu pre výskyt baktérie. Jeho dodržiavanie spracovateľmi mäsa by mali poctivo kontrolovať všetky členské štáty EÚ. Tomuto opatreniu nie je čo vyčítať.

Komisia však zahrnula do plánu aj prepláchnutie jatiek kyselinou peroctovou (PAA), o ktoré požiadalo USA. Táto kyselina sa dlhodobo vo veľkom používa v amerických hydinárskych závodoch. Keďže v EÚ nie je na tieto účely povolená, chemicky ošetrené americké kurčatá nesmú prekročiť prah únie.

Návrh na povolenie ošetrovania hydiny kyselinou peroctovou už bol na stole EÚ v roku 2008. Komisia sa vtedy na naliehanie amerických úradov snažila návrh pretlačiť cez ministrov poľnohospodárstva.

Tí však poukazovali na množstvo rizík spojených s používaním chemikálie pri spracovaní mäsa. Odvolávali sa napríklad na poškodenie zdravia zamestnancov čističiek odpadových vôd, vznik rakovinotvorných chlórových zlúčenín či možného vplyvu na rastúcu odolnosť voči antibiotikám. Návrh v roku 2008 neprešiel.

Kyselina peroctová je číra kvapalina z peroxidu vodíka a kyseliny octovej. Vyznačuje sa ostrým octovým zápachom. Kvôli silným oxidačným účinkom sa používa ako dezinfekčný prostriedok v zdravotníckych zariadeniach, na čistenie kúpeľní, ale aj v kozmetickom, farmaceutickom a potravinárskom priemysle: v mliekarňach, syrárňach, pivovaroch či vinárskych závodoch.

Ošetrenie jatiek chemikáliou PAA nevonia ani Európskej spotrebiteľskej organizácii (BEUC). Predtým, ako členské štáty začnú samostatne diskutovať o predloženom návrhu, nalieha na európskych úradníkov, aby zmenili svoj prístup k zvyšovaniu bezpečnosti mäsa.

Bez chemikálií a na farmách

Kontamináciu baktériami je podľa BEUC potrebné riešiť ešte na farme, a to napríklad zavedením povinnosti nosenia špeciálneho pracovného odevu a obuvi, ktorými by sa zabránilo prenosu baktérií do hydinární.

Chemickú sprchu považuje za neefektívne riešenie, ktoré by mohlo viesť k zanedbávaniu iných bezpečnostných opatrení a noriem farmármi a pracovníkmi bitúnkov. „Toto nie je cesta vpred, obzvlášť, keď účinnosť PAA bola spochybnená Európskym úradom pre bezpečnosť potravín,“ prízvukovala generálna riaditeľka BEUC Monique Goyens.

Európski spotrebitelia sa podľa organizácie jasne vyslovili za to, že nemajú chuť na mäso, ktoré bolo ošetrené chemikáliami. Politici by mali rešpektovať želania spotrebiteľov.

„Je naivné veriť, že vypláchnutie kampylobakterov na bitúnkoch vyrieši tento problém. V 50 až 80 percentách prípadov nákazy kampylobaktermi stopa vedie k živým nakazeným kurčatám, od ktorých sa baktéria prenáša na ľudí napríklad vzduchom, vodou alebo priamym kontaktom. Hydinové mäso je len špičkou ľadovca a toto je dôvod, prečo by sa malo zakročiť voči tejto baktérii už na úrovni fariem," vysvetľuje M. Goyens.

Európska komisia by na prianie USA nemala zvoľňovať zo svojej politiky bezpečnosti potravín. Zákaz používánia antimikrobiálnych látok na ošetrovanie mäsa platí v EÚ od roku 1997. Povrchové nečistoty z jatiek možno v súčasnosti odstraňovať iba vodou. Ostatné látky musia byť špeciálne povolené.

Prejavy infekcie a prevencia

Kampylobakterióza sa u človeka prejavuje horúčkou, únavou, bolesťami hlavy a svalov, hnačkami, ktoré môžu byť sprevádzané aj kŕčovitými bolesťami brucha a zvracaním.

Najčastejším zdrojom infekcie kampylobaktermi sú hotové jedlá, ktoré prišli do kontaktu so surovým mäsom. Nebezpečné je aj konzumovanie nedostatočne tepelne opracovanej hydiny.

Riziko nákazy je možné znížiť alebo úplne eliminovať:

  • dôkladnou hygienou rúk,
  • čistením kuchynských plôch ako sú krájacie dosky či riad,
  • oddeľovaním surového mäsa od iných potravín (napríklad používaním odlišných nádob/nožov)
  • dostatočnou tepelnou úpravou
  • zohrievaním pri teplote 70 stupňov Celzia aspoň 15 minút pred konzumáciou,
  • po zohriatí mäso okamžite zjesť alebo schladiť v chladničke.

Nesprávna manipulácia, nevhodná príprava a konzumácia kuracieho mäsa môžu priamo súvisieť s 20 až 30 percentami prípadmi nákazy kampylobaktermi.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • Diskusia (9 reakcií)

Zaujímajú ťa takéto články? Pridaj sa ku Gazduj na Facebooku!